Minbarijská federácia

Meno: Minbar
Umiestnenie: siedma planéta
Hviezda: Midiri
Systém: celkom 10 - 9 pevných, 1 plynná
Družice: 1
Vek: 8.6 miliárd rokov
Teplota: 12 stupňov Celzia
Hmotnosť: 1.1998 gravitačnej váhy
Rotácia: neznáma
Obežná doba: 547.87 dní

Zo všetkých mladších rás, nikto nie silnejší než Minbarijská federácia. Popravde, Minbariovia nie sú zvyčajne považovaní za časť tých rás, ktoré nazývame Mladšie rasy, vzhľadom na fakt, že Minbariovia vznikli po Prvých a pred Mladšími rasami. Mnohí ich zaraďujú do triedy známej ako "Stredné deti", vyčlenenej rasám ako sú Minbariovia, Lovci duší a Stribeovia.

Minbarijský domovský svet, ktorý je siedmou planétou od Slnka, je väčší a chladnejší než Zem. Takmer jedna štvrtina celej severnej pologule je pokrytá ľadom a veľká časť planetárneho povrchu je tvorená gigantickými minerálnymi ložiskami a kryštálmi. Hoci krásna, planéta Minbariov je zradný nehostinný svet s veľmi malým počtom životných foriem.

Jedinou vnímajúcou rasou, ktorá vznikla z prvotnej minbarijskej "polievky" sú Minbariovia s kosteným hrebienkom, ktorých dnes poznáme. Zatiaľ čo súčasný človek existuje asi päťnásťtisíc rokov, súčasný Minbariovia existujú viac než štyridsaťtisíc rokov.

Starodávna minulosť Minbariov je plná príbehov o vojnách, konfliktoch, barbarstve a strašných zverstvách. V týchto dávnych dobách, ktoré Minbariovia nazývajú Prvý triumvirát, môžeme vidieť ľahký vzostup minbarijskej kultúry od barbarstva až po hlboko duchovných a rozjímavých ľudí.

Počas Prvého triumvirátu nebola na Minbare najmenšia forma organizovanej vlády. Bolo to spôsobené hlavne tým, že Minbariovia v tom čase boli kočovní. Ich kočovná existencia bola v dávnych časoch nevyhnutná, pretože úrodná pôda, korisť a zdroje vládli na Minbare.

V tomto čase bol klanový systém jedinou skutočnou formou minbarijskej vlády a základom minbarijskej kultúry. Klany zvyčajne začínali jednou rodinou vedenou mužským náčelníkom. Náčelník si zvyčajne bral svoju sestru a neskôr prvorodené dcéry za ženy, a nakoniec bol zosadený mužským dedičom alebo vodcom inej rodiny. Časom boli rodiny podrobené alebo uzavreli aliancie s inými rodinami, čo viedlo k vzniku klanov. Väčšina klanov sa v tom čase skladala z troch alebo viac rodín žijúcich a pracujúcich spoločne.

Prostredníctvom klanového systému sa Prvý triumvirát tiež považuje za vznik Kastového systému. Keďže minbarijskí ľudia boli väčšinou kočovní, rôzne časti minbarijskej spoločnosti mohli vládnuť v závislosti na okolnostiach. Keď bolo dostatok jedla, domovov a hier, bola to práca Robotníckej kasty, ktorá viedla ľudí. Bolo to spôsobené tým, že členovia robotníckej kasty vedeli ako zháňať potravu, farmáriť a udržovať cenné zdroje klanov.

V časoch konfliktov, alebo keď jedlo a voda boli vzácne a klan sa musel sťahovať aby našiel potreby na prežitie, prevzala vedenie Kasta bojovníkov, aby chránila a viedla kastu do ich nového domova. V bitke bojovníci mohli viesť celý klan a očakávalo sa, že svojou silou porazia nepriateľa.

Poslednou kastou, ktorá vznikla pri klanovom systéme bola Náboženská kasta. Hoci nikdy nedosiahla skutočnú moc a vodcovskú pozíciu medzi klanmi, Náboženská kasta bola zvyčajne základným kameňom klanového života. Tí, ktorí patrili do Náboženskej kasty boli najviac uctievaní, a skladali sa z básnikov, liečiteľov a filozofov. V časoch vnútorných rozporov bolo často úlohou Náboženskej kasty vyriešila spory a uzavierať mier medzi súperiacimi klanmi.

Prvý triumvirát minbarijskej kultúry trval takmer 25 storočí. V časoch bojov a vzrastu zaviedli Minbariovia filozofiu obetovania, kedy jeden odloží stranou svoju hrdosť a ambície, aby slúžil väčšiemu dobru minbarijskej spoločnosti. Táto filozofia vznikla a rozšírila sa na celú minbarijskú kultúru so vznikom mesta Entilzha.

Druhý triumvirát začal, keď sa dvadsať klanov stretlo v mieri na vrchole hôr tiahnúcich sa údolím Tuquali. Členovia Náboženskej kasty každého klanu zvolali všetkých a bolo rozhodnuté, že klany odložia stranou svoje rozdiely a budú spoločne pracovať pre verejné dobro. Tak začal Minbarijský prvý zlatý vek.

V údolí Tuquali postavila novovytvorená federácia mesto Entilzha, ktorého doslovný preklad znamená Budúcnosť. Mesto bolo vytesané priamo do kopcov a hôr, úrodné údolie obhospodarované všetkými klanmi poskytovalo dostatok jedla pre každého. Vznik Entilzha znamenalo koniec kočovného života minbarijských ľudí.

V meste Entilzha sa darilo vede, umeniu, kultúre, filozofii a spoločnosť prosperovala. Klany pracovali spoločne ako nikdy predtým a každý ochotne pracoval, aby nakŕmil rodinu. Bohužiaľ, tento nový život priniesol tiež nové problémy. Počas Prvého triumvirátu boli vodcovia vyberaní náhodne zo dňa na deň. V tejto novej dobe osvietenia to už nebolo ďalej možné.

Zanedlho staré problémy znovu vyplávali na povrch. Tentokrát to ale neboli boje klanu proti klanu, ktoré ohrozovali novovzniknutý mier, ale boje medzi tromi kastami.

Keďže to bola Náboženská kasta, ktorá vytvorila tento novovzniknutý mier, tak sa domnievali, že sú jediní, ktorí môžu vládnuť. A tak sa v tomto novom veku Náboženská kasta po prvý krát chopila oprát moci nad Robotníckou kastou i Kastou bojovníkov.

Už nebolo nutné viesť vojnu pri hľadaní nových zdrojov, a tak neboli Bojovníci potrební a nebol dôvod aby vládli. Robotníci, ktorí vždy vládli keď bolo hodne jedla a vody, sa sami podriadili, keď Náboženská kasta prevzala moc.

Napätie medzi kastami začalo narastať a nakoniec vyvrcholilo, keď sa nepriateľské vojenské sily minbarijských klanov pokúšali vtrhnúť do Entilzha. Bojovníci okamžite zhromaždili svoje sily a chceli prevziať svoje zákonné miesto ako vodcovia, pokiaľ hrozba invázie nepominie.

Táto invázia bola výhovorkou členov Kasty bojovníkov, ktorí chceli prevziať moc. Popravde ich právo na vodcovstvo bolo podľa zákona opodstatnené. Napriek tomu sa Náboženská kasta odmietla vzdať oprát moci. A tak sa bojovníci rozhodli, že pokiaľ sa Náboženská kasta nebude riadiť zákonmi, nebudú s útočníkmi pripravenými zaútočiť na mesto bojovať.

Pretože nemali inú možnosť, Náboženská kasta prenechala moc bojovníkom. Po porážke útočníkov však Kasta bojovníkov odmietla vrátiť moc Náboženskej kaste na základe toho, že ohrozenie Entilzha bolo všade. Náboženská kasta sa odmietla vzdať svojej právomoci a keďže o moc sa začala hlásiť i Robotnícka kasta, vypukla občianska vojna medzi kastami. Tak začalo súperenie medzi kastami, ktorá prevládalo v minbarijskej kultúre až do príchodu Valena.

Po desaťročiach trvajúcej vojne zostalo mesto Entilzha v troskách, úrodné údolie Tuquali bolo zničené a všetko, čo Dvadsať klanov vytvorilo bolo spálené. Nato akoby sa bohovia rozhodli začať odznova, katastrofálne zemetrasenie zničilo údolie Tuquali, vrátiac tak klany k ich kočovnej existencii.

Po tejto katastrofe sa Dvadsať klanov rozpadlo a odišli rôznymi cestami. Hoci sen Entilzhy zlyhal, bola už myšlienka v minbarijskej kultúre zakorenená. A tak, napriek tomu, že klany šli rôznymi cestami, nakoniec znovu vytvorili sen Entilzha po celom domovskom svete na miestach ako Tuzinore, Vaquali a Shagala.

Konflikty medzi troma kastami pokračovali po ďalších pätnásť tisíc rokov. Mestá rozkvitali a upadali, ríše vznikali a boli zabudnuté a prostredníctvom tohto všetkého sa minbarijská kultúra rozvíjala.

To čo prišlo potom považujeme za Tretí triumvirát a začal pred troma tisíckami rokov. V tom čase, zatiaľ čo ľudia boli stále v dobe bronzovej, minbarijská kultúra dosiahla technologický stupeň, keď už bolo možné cestovať vesmírom. Zatiaľ čo stále vznikali vojny medzi súperiacimi národmi a napätie medzi kastami sa stalo súčasťou každodenného života, kolonizácia minbarijského domovského hviezdneho systému začala.

V priebehu asi štyroch storočí Minbariovia pomaly kolonizovali jedenásť rôznych mesiacov a planét v domovskom systéme. Minbarijský postup do vesmíru bol oveľa pomalší než ľudský. Od doby, kedy Minbariovia vypustili svoju prvú raketu, až do okamžiku, kedy nakoniec uspeli v prekročení bariéry medzi svetmi spolu s objavením hyperpriestoru, prešlo viac než pätnásť storočí.

Po vstupe Minbariov na galaktickú scénu sa o nich okamžite začali zaujímať záhadní Vorloni. Po prvom kontakte pomohli Vorloni s vylepšovaním minbarijskej technológie. Minbariovia, ktorí plne nepochopili dôvody Vorlonov, neboli ochotní siahnuť po pokrokoch tak rýchlo. Tradične, Minbariovia vždy zvolili pomalý metodický prístup ku všetkým ich snahám. Čoskoro však pochopili vorlonské dôvody pre urýchlenie minbarijského pokroku.

Za menej než dvesto rokov po prvom kontakte s Vorlonmi boli Minbariovia vtiahnutí do vojny, ktorá by ich takmer zničila po prvom kontakte s Tieňmi. Vorloni však Minbariov pripravili dobre. Minbariovia pokročili od fúznej energie a používali hmoto/antihmotové reaktory a lode používali gravimetrickú technológiu namiesto samotného iónového pohonu.

Na začiatku Vojny s Tieňmi boli Minbariovia na technologickej úrovni porovnateľnej s dnešnými Centaurami. S Vorlonmi ako vodcami uzatvorili aliancie s mnohými rasami ako napríklad Tak'Cha. Niektoré rasy, bojazlivé a paranoidné z opätovného "pohybu" Tieňov, sa samé zničili, ako napríklad bytosti z Ikarry VII.

Napriek všetkým svojím technologickým pokrokom boli Minbariovia slabo pripravení čeliť náporu Tieňov. Flotily, základne, celé svety mizli pod kolesom postupu Tieňov. Nakoniec Tiene zničili najdôležitejšiu minbarijskú vojenskú základňu v hlbokom vesmíre a bez tohto zariadenia pre koordináciu postupu to vyzeralo, že spojenecké sily zaniknú.

Rasa za rasou mizli, celé svety boli ničené a Minbariovia, jedna z mála rás, ktoré vojnu prežili, strácali svoju flotilu pri každej základni. Keď sa všetko zdalo stratené, stalo sa niečo, čo navždy zmenilo osud Minbariov. Odnikiaľ sa zjavila náhrada za stratenú minbarijskú základňu a s ňou najväčší Minbar aký sa kedy narodil - Valen.

Valen bol Minbar nezrodený z Minbara. Nemal žiadny pôvod ani klan a nepatril k žiadnej z kást. Pod Valenovým učením povstali Minbariovia z popola a so svojou novou základňou udreli späť na Tiene. Boli vytvorené nové aliancie a Minbariovia znovu začali postupovať proti Tieňom.

Záhadní Vorloni znovu zodvihli zbrane proti Tieňom a požičali svoju moc minbarijskej armáde. Ale zanedlho vznikli medzi kastami hádky. Valen sa kastám vyhýbal a vytvoril Anla-shok, ktorých ľudia nazývajú Rangeri.

Potom, po rokoch vojny, spojenecké sily uspeli v zahnaní Tieňov. Avšak toto víťazstvo si vyžiadalo veľkú cenu, keď mnoho z tých rás, ktoré sa zapojili do vojny boli zničené. Zo všetkých rás, ktoré bojovali v tejto vojne proti Tieňom boli Minbariovia jednou z mála, ktoré prežili. Takmer všetky ostatné rasy schopné v tej dobe vesmírnych letov boli vo vojne zničené, zahnané až na svoje domovské svety alebo uvrhnuté späť do doby kamennej.

Minbariovia čoskoro zistili, že teraz sú nespornou silou v kvadrante. Staré rany z minulosti však zostali otvorené a znova vznikli vojny medzi kastami. Počas Vojny s Tieňmi však Valen urobil krok vpred a pretvoril minbarijskú kultúru. "S veľkou silou prichádza dokonca väčšia zodpovednosť", povedal Valen pred stretnutím všetkých klanov a kást. "Ak sa sami nedokážeme ovládať, nezaslúžime si mať takú veľkú moc. Musíme sa snažiť byť viac než sme, a viesť nie silou zbraní, ale príkladom".

A tak Valen vzal troch z Kasty bojovníkov, troch z Robotníckej kasty a troch z Náboženskej kasty a vytvoril Šedý koncil. Deviati a Jeden potom dostali za úlohu pretvoriť minbarijskú kultúru, stvoriac tak minbarijský ľud, ako ho poznáme dnes.

Neskôr si Valen vzal nevestu a odletel do ústrania medzi hviezdy. Jeho osud nebol nikdy známy, ale jeho učenie žije a pretrváva po tisíc rokov. Minbarijská spoločnosť sa usiluje žiť v súlade s Valenovým príkladom, ktorý pre nich určil a tešili sa z tisícročia mieru a prosperity.

Nakoniec, nechtiac zneužiť ich obrovskú moc odišli Minbariovia do ústrania, očakávajúc naplnenie proroctva. Valen varoval, že sa dávny nepriateľ, Tiene, za tisíc rokov vráti, aby priniesol do vesmíru chaos. Minbariovia sa pomaly pripravovali na deň, kedy znovu povstanú chrániť všetok život.

Niektoré rasy, ako napríklad Stribeovia, sa kedysi pokúšali zaútočiť na Minbariov. Každá rasy, ktorá sa pokúšala narušiť minbarijský vesmírny priestor bola zahnaná späť na svoju domovskú planétu a Minbariovia vysvetľovali, že žiadny útok na ich ľudí nebude tolerovaný. Ako Valen sľúbil, tisíc rokov bol mier. Všetko sa ale zmenilo 12. januára 2246 pozemského roku.

Počas náhodného stretnutia sa flotila minbarijských lodí na ceste na Z'Ha'Dum stretla s pozemskou prieskumnou skupinou mieriacou do minbarijského vesmíru. Keďže počuli o veľkom víťazstve Pozemskej aliancie nad Dilgarmi, približovali sa Minbariovia k pozemskej flotile s otvorenými strieľňami na dôkaz veľkého rešpektu minbarijskej spoločnosti.

Pozemská flotila, veriac že budú napadnutí, zahájila paľbu na približujúcu sa minbarijskú flotilu. Pred návratom do hyperpriestoru poškodili útočiace pozemské lode dva minbarijské krížniky a zanechali Dukhata, vodcu minbarijského Šedého koncilu, mŕtveho.

Pobúrená zbytočnou smrťou svojho vodcu celá minbarijská spoločnosť zošalela a po prvý krát za celé storočia napli Minbariovia svoje galaktické svaly. Bola to svätá vojna a minbariovia sa zaprisahali, že sa nezastavia, pokiaľ nebude posledný človek mŕtvy.

Zem sa pokúšala nadviazať rokovania s Minbarmi, ale akákoľvek komunikácia bola neúspešná. Dúfajúc, že dokážu Minbariom, že sú silou, s ktorou sa netreba zahrávať, zahájila Zem úder proti minbarijskej vojenskej základni stredného dosahu. Pozemským úmyslom bolo udrieť flotilou štyridsiatich lodí a zničiť základňu, a tak dokázať Minbariom, že sú silní a prinútiť ich vyjednávať.

Bola to prvá veľká bitka vojny. Pozemská flotila vstúpila do minbarijského hviezdneho systému ShLekkTha a pomaly dosiahla palebnú vzdialenosť čakajúcej minbarijskej flotily. Minbarijská flotila sa skladal len z dvanástich vojnových krížnikov, proti štyridsiatim lodiam Pozemskej aliancie, ktoré pozostávali z ťažkých krížnikov a dreadnoughtov. Napriek tomu, že boli na dostrel minbarijských zbraní, minbarijská ShLekkTha flotila dovolila pozemským lodiam priblížiť sa na dostrel vystreliť ako prvé.

Bitka trvala len dvanásť sekúnd. Počas týchto dvanástich sekúnd Minbariovia zničili každú útočiacu pozemskú loď a nechali prežiť len jednu stíhačku, aby sa vrátila domov povedať svojim ľuďom o blížiacej sa záhube.

Minbariovia sa prehnali cez pozemské územie, ničiac všetko a každého v ceste. Nič na nebi alebo zemi nemohlo zastaviť postupujúce minbarijské sily. Aj tak ľudia brzdili Minbariov takmer tri roky a prinútili ich bojovať o každý meter priestoru. Minbariovia si však vytvorili cestu k Zemi a hrozili vyhladením celého ľudstva.

Ľudstvo zhromaždilo tú trochu síl, ktoré zostali, aby sa bránilo pred útočiacou minbarijskou flotilou. V tom, čo sa stalo známe ako Bitka o líniu (alebo Bitka v línii), vynorila sa flotila ôsmych stoviek minbarijských vojnových krížnikov z hyperpriestoru a zničila dvadsať tisíc pozemských lodí, zložených hlavne z raketoplánov a stíhačiek Starfury.

Na okraji totálneho víťazstva zajali Minbariovia pilota Pozemskej aliancie Jeffreyho Davida Sinclaira. Bol to prvý minbarijský skutočný pohľad na človeka, a počas výsluchu zistili, že tento človek má nielen dušu Minbara, ale dokonca dušu samotného Valena.

Uvedomujúc si obrovskú chybu, ktorú urobili, vzdali sa Minbariovia Pozemskej aliancii tesne predtým, než zahájili paľbu na planétu. Rozhodnutie vzdať sa nebolo vysvetlené nikomu mimo Šedý koncil. Minbarijský ľud bol pobúrený a mnoho členov Kasty bojovníkov spáchalo samovraždu, než aby sa vzdalo. Trvalo desaťročia než sa ľudia dozvedeli pravdu o tom, prečo sa Minbariovia v Bitke o líniu vzali.

Po skončení vojny si Minbariovia uvedomili, že sa jednoducho nechcú vrátiť do izolácie. Nebyť odlúčenia sa od ostatných rás, mohlo sa zabrániť hroznej tragédii, ktorá takmer viedla ku genocíde celej rasy. Bola to skúsenosť, ktorá Minbariom otvorila oči, a po prvý krát od doby Valena prevzali časť galaktických záležitostí.

Keď Pozemská aliancia začala stavbu piatej stanice Babylon, Minbariovia ponúkli technológiu a finančnú výpomoc. Babylon 5 sa stal centrom minbarijskej činnosti a slúžil ako nástroj v druhej vojne proti Tieňom, ako predpovedal Valen pred tisíc rokmi.

Tragédia Pozemsko-Minbarijskej vojny mala dlhotrvajúce dôsledky, ktoré nakoniec viedli k občianskej vojne na Minbarijskom domovskom svete. Delennová, vodkyňa klanu Mir, bola nakoniec vymenovaná za vodcu Minbariov. Pod jej vedením bol znovuvytvorený Šedý koncil, ktorý bol rozpustený práve pred vypuknutím Vojny s Tieňmi.

K obmedzeniu nenáležitého vplyvu Kasty bojovníkov a Náboženskej kasty boli do nového Šedého koncilu vybraní len dvaja členovia z každej tejto kasty, zvyšní piati boli vybraní z Kasty robotníkov.

Teraz, po tisícich rokov, Minbariovia dosiahli to, čo si Valen pre nich prial už dávno, a to aby Minbariovia viedli príkladom a inšpirovali ostatných, aby boli viac než veria že sú, ako zakladajúci členovia novej Medzihviezdnej aliancie.