Talia... Talia? Talia!
Autor: Hipapheralkus
Žáner: poviedka
Čas: po časti 2x19 - Divided Loyalties (december 2259)
Umiestnenie: planéta vo Vorlonskom protektoráte "Hacias", transportér, materská loď Psi-Corps
Talia Winters sa zobudila v malej tmavej miestnosti. "Kde to som?" prebleslo jej hlavou a inštinktívne šla vyskočiť na nohy. Zarazilo ju ale, že sa nemôže hýbať. Úplne preľaknutá, čo sa s ňou deje, začula hlas. Hlas jej však neprenikal do mozgu ušami... Ten hlas jej zaznel priamo v hlave. Sústredila sa na hlas, ktorý sa jej zdal povedomý. "Kto si?" zaznela otázka. Talia, aj keď si to neuvedomovala, odpovedala zúfalým hlasom: "Kto to chce vedieť? Kto ste vy? Kde to som?" "Tvoje otázky budú čoskoro zodpovedané, ale najprv musíš zodpovedať tie moje." Rozľahlo sa jej hlavou. "Moje meno je Talia Winters," odpovedala. "Čo si pamätáš ako posledné?" "Pamätám si... na to, ako som dohliadala na obchodné rokovanie medzi Koshom a Abbutom... potom už nič." "Vieš, kto som ja?" spýtala sa osoba. Zrazu sa všetky svetlá v miestnosti rozsvietili.
Chvíľku trvalo, kým si Taliin zrak privykol na toľké svetlo, ale postupne, ako si jej oči privykali, začala pred sebou rozoznávať obrysy postavy. "Lyta? Lyta Alexander? Si to ty?" nechcela veriť vlastným očiam. "Áno, som to ja," usmiala sa Lyta. "Kde to som? A prečo som pripútaná?" "Pokiaľ si nič nepamätáš, je to dobré znamenie. PSI-Corps s tebou robil rôzne experimenty - do tvojej mysle implementovali skrytú osobnosť, ktorá nad tebou získala úplnú kontrolu. Keby som nezasiahla skôr, zradila by si Sheridana, Garibaldiho, Ivanovu a mnoho iných ľudí. Ale keďže som do tvojej mysle vyslala telepatický kľúč, a tým aktivovala spiacu osobnosť v tvojom podvedomí, nemala si našťastie čas nikoho zradiť. Potom, čo bola tvoja osobnosť a spomienky úplne vymazané, PSI-Corps ťa chcelo naspäť na Zemi. Ak by si sa ale dostala tam, už by sme ťa nikdy nenašli, takže sme museli konať rýchlo - Kosh mi povedal, že má pre mňa misiu - za pomoci Vorlonov zadržať transport, ktorý ťa prenáša a bezpodmienečne ťa priviesť na planétu Hacias, ktorá je na Vorlonsko-Minbarských hraniciach. Keďže si nebola úplne ochotná, museli sme ťa spútať, aby si sa nepokúsila utiecť. "Teraz už nie je potrebné, aby si bola pripútaná." Lyta sa pousmiala a putá z Taliiných rúk a nôh zmizli. Lyta pokračovala: "Potom, ako nás Vorloni vysadili na tejto planéte, skontaktovala som sa s jedinou osobou, ktorá tu žije - Vorloni jej hovoria "Strážca", pričom ukázala na osobu po jej ľavici. Talia len ťažko vstrebávala takéto množstvo informácií. "Vorloni nás vysadili na planéte, kde žije len jedna osoba? A prečo je ňou Minbari? Čo je to za planéta?" Lyta sa len usmiala a pokračovala: "Planéta Hacias slúži ako úschovňa rôznych artefaktov. Hovorí sa, že Strážkyňa sa tu nachádza ešte spred čias Valena - že jej Vorloni ponúkli nesmrteľnosť za jej budúce služby. Zároveň je táto planéta bezpečným miestom, keďže je pod ochranou Vorlonov," povedala a začala rukami hladkať steny miestnosti. Vtedy si Talia všimla, že to nie sú obyčajné steny zo známych materiálov. Tieto steny boli zvláštne - rôzne zeleno-čierne vzory niekde vznikali, inde zanikali - zdalo sa jej, že sú živé. Lyta zachytila Taliinu tvár v nemom úžase a hneď jej to vysvetlila. "Si jedna z mála ľudí vôbec, ktorí majú možnosť vidieť interiér Vorlonskej stavby - všetko, čo vidíš, je organická technológia." Taliine oči, ktoré si už úplne privykli na svetlo, zrazu začali vnímať miestnosť okolo seba. Všetko bolo také svetlé - svetlo ako keby žiarilo z každého kútika miestnosti. Zrazu začula niečo ako hudbu... Spev... Tóny... Ako keby sa k nej miestnosť ozývala... Zmätene sa pozrela na Lytu. "Vidím, že si začala načúvať. Všetky vorlonské technológie akoby spievali". "Jednej veci stále nerozumiem. Povedala si, že všetky moje spomienky a osobnosť boli vymazané. Ako to, že som teraz tu?" "Teraz sa do rozhovoru zamiešam ja," povedal hlas znejúci spoza Taliinho chrbta. Talia sa otočila. "Teba si pamätám! Ty si... Abbut, je to tak?" "Presne tak, moja milá Talia. Pamätáš na naše malé obchodné rokovanie s Koshom? Ako ťa vtedy bolela hlava? Skopíroval som celú tvoju osobnosť na datakryštál. Kosh vravel, že bude potrebná pre budúcnosť, aj keď som vtedy nevedel, čo tým myslí... Ale sama dobre vieš, akí sú Vorloni tajnostkári," povedal s úsmevom. "Ale ako mohol Kosh vedieť, že bude potrebné zazálohovať moju osobnosť?"
"Na túto otázku môžem odpovedať ja," zapojila sa do diskusie Strážkyňa. "Bola som tam, keď sa pred tisíc rokmi zjavil Valen. Nikto nevedel, odkiaľ prišiel, no jeho dar vravel sám za seba. Keďže sme práve stratili našu základňu, z ktorej sme riadili vojnu, jeho dar sa nám veľmi hodil. Mnohí z nás sa modlili práve za tento zázrak. Naše modlitby boli vyslyšané - Valen priniesol poriadok tam, kde bol chaos, nádej tam, kde žiadna nebola, svetlo tam, kde bol iba tieň. Rovnako aj do našich sŕdc priniesol niečo, v čo by sme mohli veriť. Zjednotil našu rozdelenú spoločnosť a porazil našich nepriateľov. No nikto stále nevedel, kým vlastne je... Pamätám si, ako sme sa stretli poslednýkrát krátko po vyhnaní nepriateľov. Vtedy sa Rada, ktorá sa nazývala Alliance of Light, rozhodla stretnúť naposledy. Kosh ako predstaviteľ Vorlonov, Valen ako predstaviteľ Minbariov a pár ďalších rás sa znovu, ale tentokrát naposledy, zhromaždilo. Pamätám si to, čo si nepamätá už nikto - ani len záznamy z tých čias. Pamätám si Zarwina, ktorý sám seba pokladal za najväčšieho valenovho priaznivca. Dnes si už nikto nespomenie ani na rasu, z ktorej pochádzal, nie to, že všetci bojovali na strane svetla. Dodnes používajú Rangeri ako jediné zbrane Denn'bok... No nikto si už nespomenie, že Valenovi ich predstavil práve Zarwin z rasy Tak'cha. Vtedy sa ešte nazývali Barrken, ale história zmenila mená týchto bojových palíc tak, aby sa zabudlo aj na celú rasu, ktorá ich vyrobila. Ja, ako aj Zathras, sme boli po Valenovom boku. Verne sme mu slúžili a plnili všetky jeho priania. Vtedy ma Valen poveril, nech odnesiem datakryštál vorlonskému veľvyslancovi. Kládol mi na srdce, že je veľmi dôležité, aby ho dostal. Neodolala som však a spravila si jeho kópiu. Originál som hneď odniesla Koshovi. Vždy som si myslela, že Valen bol prorokom a videl budúcnosť, ale po tom, čo som si pozrela dáta na tom datakryštále... Povedal, že o tisíc rokov sa nepriateľ znovu prebudí, že na porazenie nepriateľa raz a navždy je treba rasu, s ktorou sa stretnú až neskôr a množstvo iných vecí, ktorým som vtedy nerozumela. Práve, keď som sa chystala pozrieť posledné záznamy, vošiel do mojej kajuty Kosh. Videl ma, ako pozerám niečo, čo som nemala vidieť a potrestal ma za neuposlúchnutie rozkazu".
"Vorloni ma za moju neposlušnosť potrestali tým, že mi dali nesmrteľnosť, počas ktorej im ale musím slúžiť. Zároveň ma potrestali aj tým, že si všetko pamätám, no nič nové o tom, čo sa deje naokolo, neviem. Žijem len minulosťou... Preto si pamätám, čo som vtedy videla na tom datakryštále. Boli to pokyny pre budúcnosť o tisíc rokov. Valen vravel veľa o stanici Babylon 5, na ktorej musia byť Vorloni prítomní, o Sheridenovi a Delenn, ktorí budú nexusom v časoch, ktoré prídu a vravel aj o tebe, Talia - vravel, že bude potrebné ťa zachrániť skôr, ako bude neskoro. Dôvod neuviedol - povedal len, že pravda sa sama ukáže." "Talia," ozvala sa Lyta, "nevieš, prečo by si najdôležitejšia postava v dejinách Minbariov chcela byť istá práve tým, že budeš sama sebou?" Talii zrazu prebleslo hlavou niečo, čo jej povedal Jason Ironheard: "Na pamiatku našej lásky ti dávam dar. Jediný dar, aký ti môžem dať." Talia vtedy nevedela, čo jej Jason dal - až neskôr zistila, čo od neho dostala. Daroval jej hneď dve veci - vytvoril z nej stabilného telekinetika a zároveň docielil, aby to o nej nikto nezistil - hlavne nie PSI-Corps. "Myslím, že viem, o čo ide... Povedzme, že ak o mne Valen vedel, vedel asi aj o dare, ktorý mi Jason dal." Zahľadela sa na stoličku, ktorá bola obďaleč. Stolička sa zrazu posunula asi o meter dopredu. "Predstavte si, že by PSI-Corps získal niečo z mojej hlavy, čo by mu pomohlo vytvárať stabilných telekinetikov - to by bola katastrofa! Mohli by vraždiť len tým, že by stlačili cievku v mozgu - nikto by na to nikdy neprišiel!" "Niekto nejakým spôsobom dokázal vytvoriť stabilného telekinetika?" neverila Lyta. "Veď telepatické schopnosti má jeden človek z tisíca a telekinetické schopnosti má jeden telepat z desiatich tisícok telepatov, z čoho je polovica klinicky šialená!" Neviem si ani len predstaviť potenciálne nebezpečenstvo, keby PSI-Corps dostal do ruky niečo také!" "Ale čo by sme s tým mohli urobiť?" opýtala sa Talia. "My si s tým neporadíme, ale myslím, že poznám človeka, ktorý by nám pomohol a môžeme mu veriť".
Mala na mysli Susan Ivanovu. Keď bola na stanici, boli si veľmi blízke. Susan z duše nenávidela PSI-Corps. Keď bola malá, jej matka kvôli nim spáchala samovraždu, ale najskôr sa dlhé roky trápila a postupne umierala vo vnútri. "Myslím, že najbližšia zastávka bude Babylon 5. Tam určite nájdeme pomoc, ktorú potrebujeme." "Dobre, ja prídem za vami neskôr - musím tu pre Kosha vybaviť ešte niečo, čo nemôže počkať. Poviem pilotovi transportéru, nech sa po mňa vráti hneď, ako vás vyloží na stanici." Lyta zmĺkla. Abbut preletel pohľadom Taliu a s úsmevom naznačil, aby ho nasledovala. Spolu odkráčali k transportéru, ktorý ich mal dopraviť na Babylon 5.
"Hneď, ako vyjdeme z dosahu atmosféry, skočíme do hyperpriestoru," ozval sa pilot, "pre vašu bezpečnosť by ste sa radšej mali pripútať." Talia pomaly cítila, ako sa vzďaľujú od planéty. Jej oči sa upreli na formujúci sa oranžový skokový bod. Chvíľku na to sa všetci ocitli v hyperpriestore.
"K stanici Babylon 5 nám zostáva 9 hodín cesty." Talia sedela nepohnute. Takmer ani nevnímala Abbuta, ktorý k nej občas zablúdil pohľadom. Bola ponorená do svojich myšlienok. V hlave si znova preberala udalosti a informácie, ktoré sa dozvedela za posledných pár hodín. Hlavou jej vírila otázka... Prečo ju PSI -Corps chce tak veľmi dostať? O telekinéze nevedia... Tak potom prečo? Odrazu ako by sa prebrala... Bola ich projektom! Jedným z mnohých. Ako jej povedala Lyta, do jej mysle bola implementovaná skrytá osobnosť, ktorá sa aktivovala telepatickým kľúčom vyslaným priamo do jej mysle. Mohla všetkých zradiť. Pri tom pomyslení sa striasla. Ale chce ju PSI - Corps len kvôli tomu? Čo, ak od nej chcú dostať informácie o jej pôsobení na Babylone 5? Možno si myslia, že má nejaké dôležité informácie. Zo zamyslenia ju vytrhol pilotov hlas. "Pripravte sa na skok do normálneho priestoru. Otváram skokový bod do systému Epsilon Eridani." Taliu s Abbutom osvetlilo oranžové svetlo práve formovaného skokového bodu.
"Nastavte kolízny kurz na zachytenie transportéru do nášho hangáru a hneď, ako ich budeme mať, urýchlene zatvorte hangárové dvere. Snažte sa, aby sme sa nikomu za tú chvíľu neobjavili na skeneroch. Naša prítomnosť je tu len báze potrebného vedenia. A nikto o nej očividne nemusí vedieť. "Rozumiem. K cieľu nám zostáva 6 kilometrov." "Výborne!" "Cieľ na dohľad. Približujem sa kolíznym vektorom." "Hneď, ako sa objavia, vyšlite bezpečnostnú jednotku a zaistite ich bezpečný prechod do ciel. Potom si s nimi pohovorím... Bude to veľmi zaujímavý rozhovor..." "Máme ich!"
Talia a Abbut len potichu sedeli v kokpite transportnej lode triedy Condor. Už-už si mysleli, že sa o pár minút ocitnú na stanici Babylon 5, keď sa zrazu všade naokolo niečo vynorilo. Ich prvé myšlienky boli, že ich obklopuje nejaká flotila lodí. Ale túto myšlienku hneď upustili - bola to len jedna loď. Jedna jediná loď, ktorej sa práve dostali do hangáru. Ešte na chvíľku zazreli skokový bod, no odrazu zaniklo akékoľvek svetlo.
Talia sa zmätene pozrela na Abbuta. Všimla si, že si odopína bezpečnostné pásy. Počula zvuk otváraných dverí. Obzrela sa, no vo výhľade jej bránil pilot. Jediné, čo videla, bol pohyb množstva postáv, ktoré sa odrazu nahrnuli dnu. Nemusela sa ani zamýšľať nad tým, kto to je - stačilo jej, že si všimla PSI- corps odznaky na uniformách. "Som na PSI-corps mothership," nemohla tomu uveriť. "Ako je možné, že sa sem PSI-corps agenti nahrnuli tak rýchlo?" Odopla si bezpečnostné pásy a postavila sa. Očami prebehla po zhromaždených agentoch PSI- Corps. Zrazu počula kroky... Pomalé... Ťažké... Nejako povedomé... Členovia bezpečnostnej jednotky sa rozostúpili a do Taliinho zorného uhla sa dostal dlhý tieň vrhaný postavou, ktorá kráčala priamo k nej. Okamžite ju spoznala. Bester vstúpil do uličky vytvorenej agentmi a s úsmevom sa blížil k nej. Zastal pár krokov od nej a Abbuta. "Vitajte doma, slečna Winters." Vyhlásil s úsmevom na perách. "Dúfal som, že sa mi ešte podarí s vami porozprávať. Mám pár otázok, ktoré viete zodpovedať iba vy." Bester odtrhol pohľad od Talie a pozrel na Abbuta. "Pán Bester, toľko som o vás počul... Je skvelé stretnúť vás osobne." Vravel Abbut s úsmevom. Bester odignoroval jeho poznámku. "Tohto," hovoril s pohľadom upretým na neho, "odveďte do cely." Dvaja agenti stojaci po jeho ľavej strane sa chopili Abbuta a odvliekli ho preč. Bester teraz zameral pohľad na pilota stojaceho vedľa Talie. "Ďakujem za vaše služby," povedal so svojím typickým úsmevom. "Ale nanešťastie ste svedkom, ktorého nepotrebujeme. Obávam sa, že vás budeme musieť odstrániť." Pilot nestihol vydať ani hlások a mŕtvy sa zrútil na zem. "Vyhoďte ho do hyperpriestoru." Bester sa znova otočil k Talii. "Slečna Winters, vyzeráte vystrašene... Deje sa niečo?" "Nič... Vôbec nič..." Vravela nepresvedčivo. Bestera jej odpoveď prinútila spozornieť. "Poďte so mnou. Pôjdeme niekam, kde sa budeme môcť nerušene porozprávať." Spolu opustili transportér a zamierili niekam do útrob PSI-Corps Mothership. Talia chvíľu kráčala pred ním. Bester to okamžite využil a podrobil ju povrchovému skenovaniu. V jej myšlienkach nenašiel ani stopu po osobnosti, ktorú jej implementovali. Na takéto odhalenie mu stačila len chvíľa. Len čo skončil skenovanie, Talia sa k nemu otočila s udiveným a nahnevaným výrazom. "Čo to robíte?!" Osopila sa na neho zvýšeným hlasom. Nevšimla si, že sa za ňou objavili dvaja Besterovi ľudia. "Odveďte ju do cely," povedal chladne. Len čo sa mu Talia v sprievode dvoch agentov stratia za ohybom chodby, zamieril do cely, kde uväznili Abbuta. Bester ho našiel sedieť na kovovej stoličke. Abbut ho vítal prívetivým úsmevom. " Á, pán Bester! Čakal som, kedy ma poctíte svojou návštevou..." Bester sa nezdržiaval rečami a okamžite podrobil Abbuta hĺbkovému skenovaniu. Po chvíli zistil, že jeho myseľ neobsahuje žiadne myšlienky, spomienky, nič. Abbutova myseľ bola prázdna. "Ste veľmi zaujímavá osobnosť, pán Abbut," vravel Bester so záujmom. "Ďakujem," odvetil Abbut s úsmevom. "Zaujímalo by ma, ako sa vám podarilo vrátiť naspäť Taliinu osobnosť, keď to, čomu sme ju podrobili, bolo nezvratné." Abbut sa pousmial, no neodpovedal. Bester skúsil vyčítať odpoveď z jeho myšlienok. Bezúspešne. "Škoda, že sa vám teraz nemôžem dlhšie venovať. Ale len čo si pohovorím so slečnou Winters, určite prídem na to, ako z vás dostanem odpovede." Bester sa zvrtol a odišiel. Zamieril priamo do cely, kde väznili Taliu. Sedela na stoličke, ruky uväznené v niečom, čo veľmi pripomínalo zvieraciu kazajku. Na tvári mala neprítomný výraz. Spôsobila ho látka na utlmenie jej telepatických schopností. Keď počula cvaknutie dverí, dvihla unavené oči a pohľadom prebodla Bestera. "Slečna Winters..." začal s úsmevom. "Veľmi by ma zaujímalo, ako sa vám podarilo zbaviť sa osobnosti, ktorá vás ovplyvňovala. Poviete mi to dobrovoľne? Alebo budem nútený použiť inú metódu?" Stále hovoril vľúdne. Talia na neho chvíľu pozerala, potom odvrátila pohľad. Uprene pozerala na stenu pred sebou. "Buďte rozumná... Dobre viete, aké je nepríjemné, keď vás niekto skenuje... urobte sebe aj mne láskavosť a povedzte mi to dobrovoľne..." Besterov hlas sa jej ozýval blízko pri uchu. Ďalej odmietavo hľadela na stenu. "Ako chcete..." Nestihla sa ani nadýchnuť, keď jej Besterove ruky zovreli spánky. Hlavou sa jej prehnala ostrá bolesť. Bester mal zavreté oči a ponáral sa do jej mysle. Stále hlbšie a hlbšie... Pred očami sa mu mihali obrazy. Talia na Babylone 5, Talia na rokovaní medzi Abbutom a Koshom, zvláštny pocit, keď na ňu Abbut pozeral dlhší čas. Miestnosť so Sheridanom, Garibaldim, Ivanovou. Lyta ako vysiela heslo do Taliinej mysle. Garibaldi ako tlmí jej pád. Ako Talia strieľa z PPG. Mysľou sa Besterovi ozývali Taliine slová, ktoré kričala: "Zbor je matka, zbor je otec!" Potom videl celu, steny transportu, rýchly sled udalostí, až napokon Abbuta, ako sa nakláňa nad Taliou. Potom len tmu... Jediné, čo v tme počul, bola hudba... Pred očami sa mu odrazu začali príliš rýchlo mihať postavy. Lyta, Abbut, niekto cudzí. Steny menili farbu a spievali... Potom ho zasiahla spleť pocitov a množstvo informácíí. Keď už konečne mal, čo potreboval, stiahol sa z Taliinej mysle. Vyrazilo jej dych a takmer sa zrútila na zem. Vlasy mala zlepené potom a tvár bledú. Triasla sa na celom tele. "Mohli ste si to ušetriť, slečna Winters... Keby ste boli spolupracovali..." Bester odišiel a nechal Taliu samu.
Abbut sa prechádzal po miestnosti a obdivoval materiál, z ktorého boli vyrobené steny. Spomínal si, že o niečom takom už počul. Volalo sa to Vibralite. Pre telepatov nebol problém dorozumievať sa aj napriek stenám. Steny pre nich boli len ako papier. Nepredstavovali žiadnu prekážku. Zrazu mu na okraji vedomia bliklo niečo známe. Pokúsil sa dostať myseľ do vedľajšej miestnosti bez toho, aby to zistili nepovolaní. Zachytil Taliinu bolesť a únavu. "Prešla si hĺbkovým skenom, však?" opýtal sa bez štipky obvinenia. "Áno," odvetila Talia rozochvene. "Získali, čo potrebovali?" "Áno." "To pre nás neveští nič dobré, drahá Talia..." Skonštatoval Abbut sucho. "Ani by som sa nečudoval, keby z nás chceli spraviť svoje ďalšie projekty. Musíme sa pokúsiť utiecť," navrhol. "To nepôjde. A aj keby, nedostaneme sa ďaleko. Hyperpriestor znásobuje telepatické schopnosti. Teba možno nenájdu, ale mňa áno. Z tejto lode niet úniku..." Zachvela sa. Odrazu sa jej oči rozšírili poznaním novej skutočnosti, na ktorú pozabudla. "Nesmiem im dovoliť, aby ma dostali a študovali ako projekt! Nedovolím im, aby zneužili Jasonov dar, môj dar! To radšej..." "Talia!" Zastavil ju Abbut. "To nemôžeš myslieť vážne," znelo jej mysľou. "Ale áno. Myslím to vážne. Ovládam telekinézu. Nedovolím, aby ju PSI- Corps zneužil! Nevieš si ani predstaviť, čo všetko by potom mohli..." Zarazila sa. Premýšľala nad tým, ako svoj plán doviesť do definitívneho konca. Odrazu jej zišli na um vlastné slová: Mohli by vraždiť len tým, že by stlačili cievku v mozgu - nikto by na to nikdy neprišiel! To bolo ono! Pousmiala sa. Abbut sledoval jej myšlienky a nesúhlasne krútil hlavou aj napriek vedomiu, že má pravdu. "Abbut... Už viem, ako to urobím. Keď ma nedostanú živú, nebudú ma môcť študovať! Môj mŕtvy mozog bude Besterovi nanič!!!" Len čo to dopovedala, zvraštila tvár a sústredila sa na jediné... Na svoju smrť. O chvíľu jej mŕtve telo dopadlo na podlahu. Abbut zrazu prestal vnímať jej vedomie a zameral sa na seba. Talia mala pravdu. Nechcel sa stať ich projektom. Nechcel dovoliť, aby ho študovali a rozoberali kúsok po kúsku. Už ani on nevidel iné východisko. Začal sa sústreďovať na svoj zdroj energie. Čím dlhšie sa sústreďoval, tým viac ho preťažoval. Už nevnímal ani šum, ktorý na chodbe pred Taliinou celou spôsobovali agenti PSI- Corps. Odrazu sa ozvala ohlušujúca rana. Keď konečne otvorili značne poškodené dvere Abbutovej cely, našli len kusy jeho mŕtveho tela všade naokolo.
Alfred Bester sedel za stolom vo svojej kancelárii v hlavnej budove PSI- Corps. Pred ním stála hromada papierov čakajúcich na podpis. Pohľadom blúdil po miestnosti, až sa zastavil na nádobe na rohu jeho stola. Mal ju pred očami každý deň, no stále si nezvykol na to, že z tohto už nedostane žiadne informácie, ktoré by mohol využiť pre telepatov. Jediný, kto mu mohol poskytnúť tieto informácie, bola Talia Winters. Tá však bola mŕtva a jej mozog sa teraz vznášal v nádobe na rohu jeho stola.
↑ Hore