Chemický motor
Vodíkové, dusíkové, kyslíkové motory sú jednoduché rakety na tekuté/plynné palivo, v súčasnosti používané menej rozvinutými rasami. Motory tohto typu boli vytvorené ľuďmi v 20. storočí a používané pre vesmírne lety krátkeho dosahu.
Prvý tekutý raketový motor na Zemi bol testovaný Robertom Goddardom v roku 1926 a použil kombináciu benzínu a tekutého kyslíka. Základný koncept rakety na tekutinovú pohonnú látku je jednoduchý. Obrovská väčšina tekutých raketových motorov používa dvojdielnu konštrukciu pozostávajúcu z terajšieho paliva a okysličovadla, ako tekutý kyslík. Oba sú pumpované do spaľovacej komory, kde zhoria a tak vytvárajú veľký tlak a vypustia prúd horúcich plynov veľkou rýchlosťou. Tieto plyny letia cez trysku, ktorá ich ďalej zrýchli (typický východzia rýchlosť je 5 000 až 10 000 mph) a tak sú vypúšťané zo motorového zvonca.
↑ Hore